Tento raz sa rozprávame o tom, čo znamenala v stredoveku staroba pre ženy. Prečo sú staré ženy v stredovekej literatúre opisované ako zlé, odpudivé, lakomé, falošné a chlípne. Ba dokonca jedovaté pre okolie, obzvlášť pre malé deti. Stredoveká starena, latinsky vetula, sa ako negatívna postava stala európskym fenoménom. Neboli v
Život na dvore kráľa Ľudovíta II. Jagelovského Kráľovský dvor bol v stredoveku jedným zo základných kameňov štátu. Bol sídlom panovníka a výlučným miestom výkonu moci. Okolo osoby kráľa a jeho dvora vznikli inštitúcie, ktoré zabezpečovali správu a chod štátu. Dvor bol centrom kultúry, umenia, vedy, zbožnosti, zábavy, ale aj výchovy
Rozhovor o tom, ako kedysi vnímali starobu naši predkovia, čo považovali za elixír dlhovekosti a čomu sa mali vyhýbať, ak chceli spomaliť starnutie? Kedy vstupujeme do "psích" a "opičích" rokov?
V stredovekej literatúre sa intersexuálni ľudia označovali slovom hermafroditi. Z hľadiska medicíny sú to jedinci narodení s pohlavnými znakmi oboch pohlaví, ktoré zvonku môžu vyzerať ako chlapčenské alebo dievčenské, ale zároveň môžu mať vnútri tela opačné reprodukčné orgány vrátane chromozómov, pohlavných žliaz a genitálií. Hermafroditi a stredoveká spoločnosť V článku