2. časť Na sklonku života sa Beatrix Aragónska, ktorú spomíname aj v našich podcastoch, zvykla vo svojich listoch podpisovať ako „ veľmi nešťastná kráľovná“ (infelicissima regina di Ungheria e Boemia). Prečo a z akých dôvodov? Na jar roku 1474 sa na kráľovskom dvore v Neapole objavili uhorskí vyslanci a požiadali o
2. časť: 100 prípadov pána Tamburiniho Na sklonku stredoveku, pred protestantskou reformou, čelila katolícka cirkev viacerým vnútorným krízam. Tie zasiahli aj oblasť rehoľného života a na mnohých miestach došlo k úpadku disciplíny v kláštoroch, rovnako mužských ako ženských. Ak si uvedomíme, že vstup do kláštora v tých časoch nebol vždy
1. časť Na sklonku života sa Beatrix Aragónska, ktorú spomíname aj v našich podcastoch, zvykla vo svojich listoch podpisovať ako „ veľmi nešťastná kráľovná“ (infelicissima regina di Ungheria e Boemia). Prečo a z akých dôvodov? Aby sme Beatrix lepšie spoznali, začneme jej detstvom a rodinným prostredím. Narodila sa roku 1457 pravdepodobne
Český kráľ Václav IV., brat Žigmunda Luxemburského, nemá v dejinách najlepšiu povesť. Opilec, výtržník, ktorý takmer pripravil Luxemburgovcov o ríšsku korunu. A pritom bol od detstva pripravovaný na to, aby z neho bol významný a veľký panovník. Ako rozmaznávaného a až nezdravo milovaného syna, si ho cisár Karol IV. pripravoval