Beginy v stredovekom Uhorskom kráľovstve. 1. časť
Beginy (bekyne), laické ženy, žijúce životom mníšok, boli osobitným javom stredovekej spoločnosti. Žili akoby na pomedzí, na pomedzí svetského života a kláštora, na pomedzí kacírstva a pravej viery, na pomedzí chudoby a bohatstva. Nájdeme medzi nimi také, ktoré bývali vo vlastných domoch alebo domoch svojej rodiny, ale aj také, ktoré žili v kláštoroch v podstate rovnakým životom ako riadne mníšky. Okrem kláštorov a osamelých begín jestvovali aj „domy“ begín, v ktorom sestry nažívali na spôsob laických komunít. Ich úlohou bola starostlivosť o chudobné dievčatá a vdovy, starostlivosť o chorých, výučba detí a dievčat. Mnoho dievčat a osamelých žien tak nachádzalo útočište pred biedou, neistotou, bezmocnosťou, vo svojich spoločenstvách viedli tichý, pracovitý, zbožný a počestný život.
Prečo názov beginy?
O pôvode názvu begina jestvuje niekoľko teórií: jedna z nich hovorí, že sa beginy nazývajú podľa sv. Beggy († 694), dcéry Pipina a Itty, podľa iných názorov slovo begina vzniklo z mena Lamberta le Bég(u)e, kňaza z Liége (12. st.), na ktorého podnet celé hnutie údajne vzniklo. Napokon novší názor tvrdí, že beginy získali meno podľa farby najchudobnejšieho odevu stredoveku, zhotoveného z hrubej nebielenej vlny (bigio, bége, beige), do akého sa odievali aj cisterciti (siví bratia), premonštráti a dominikáni.
