Najväčší podiel na nových zemepisných objavoch na konci stredoveku mali Portugalsko a Španielsko. Tieto krajiny mali dlhú tradíciu moreplavectva, žili tu skúsení stavitelia lodí, vrstva bohatých kupcov finančne podporovala plavby a takisto samotní panovníci mali záujem o objavenie nových morských ciest do krajín, z ktorých sa dovážal exkluzívny tovar ako slonovina, zlato, hodváb, ebenové drevo a koreniny. Okrem ekonomických dôvodov bola motiváciou aj snaha zbaviť sa moslimského vplyvu (obchod s korením, ktoré pochádzalo najmä z Indie, Číny a Indonézie, vtedy ovládali hlavne osmanskí vládcovia) a zamýšľaná križiacka výprava, ktorá mala oslobodiť Svätú zem, o čom sa možno dočítať aj v denníkoch moreplavca Krištofa Kolumba (* 1451, Janov – † 20. máj 1506, Valladolid) . Svoju úlohu samozrejme zohrávala aj zvedavosť a túžba po poznaní vzdialených krajín.
