Tanec mŕtvych, tanec kostlivcov, tanec smrti tak sa označuje obľúbený stredoveký námet výtvarného, hudobného, dramatického aj literárneho umenia, ktorý vstúpil do dejín najmä pod francúzskym názvom danse macabre, hoci sa s ním stretávame aj v iných jazykoch.
Tanec mŕtvych, tanec kostlivcov, tanec smrti tak sa označuje obľúbený stredoveký námet výtvarného, hudobného, dramatického aj literárneho umenia, ktorý vstúpil do dejín najmä pod francúzskym názvom danse macabre, hoci sa s ním stretávame aj v iných jazykoch (v Nemecku Todtentanz, v Taliansku Danza della morte a v Anglicku Dance of Death).
Čo znamená slovo macabre?
Z čoho pochádza podivné slovo macabre, ktorým sa označujú realistické vyobrazenia práchnivejúceho tela? To je otázka, na ktorú historici nepoznajú jednoznačnú odpoveď a o pôvode pojmu "macabre" sa viedli rozsiahle diskusie. Azda najlepšie podložené vysvetlenie ponúkol historik Phillipe Ariès. Uviedol, že biblickí Makabejci boli uctievaní ako patróni mŕtvych. Makabejci sa stali ľudovým výrazom pre mŕtve telo a Ariès zistil, že tento výraz mal tento význam aj v ľudovom slangu koncom dvadsiateho storočia. Podľa iných sa slovo macabre odvodzuje od macheria, čo je slovo múr v latinčine, lebo fresky sa maľovali na múroch cintorínov, prípadne sa odvodzuje od "mactorium chorea", tanec ľudí bez mäsa. Ďalší historici hľadali význam v španielskom Maquabir, čo znamená hrob. No zostaňme asi pri Arièsovi a Makabejcoch
Tanec smrti fascinuje ľudí už stáročia
Danse macabre ako sprievod tanečníkov - spoločne živých aj mŕtvych - predstavoval alegóriu víťaznej smrti, ktorá nastoľuje medzi ľuďmi rovnosť. Motív tanca mŕtvych sa najskôr objavil v básňach v 13. storočí a rozšíril sa masovo v priebehu 14. storočia v dôsledku posadnutosti smrťou, ktorú podnietila epidémia čiernej smrti a ničivá storočná vojna (1337 - 1453) medzi Francúzskom a Anglickom. Niektorí historici spojenie s morovou epidémiou v 14. storočí považujú za nepravdepodobné, lebo popularita tancov smrti sa rozšírila podstatne neskôr. Termín "danse macabre" bol ale zjavne v 14. storočí vo Francúzsku už používaný, keďže ho spomenul aj francúzsky básnik Jean Le Fèvre vo svojej básni "Le Respit de la Mort" z roku 1376 (de Macabre la dance). V 15. storočí sa dance macabre stali módnou záležitosťou a rozšírili sa po celej Európe. Občas sa objavia aj v modernom umení, napríklad v kinematografii.
Danse macabre z Cintorína Neviniatok v Paríži. Bol prvý?
Za najstaršie a najvýznamnejšie vyobrazenie tanca smrti sa považuje maľba na stenách múra kláštora a cintorína Neviniatok (Saints Innocents) v Paríži z roku 1424 . Už v roku 1408 tu nechal vojvoda z Berry nad vchodom namaľovať výjavy z Príbehu o troch mŕtvych a troch živých.
