V podcaste o cti v stredoveku https://www.archivarky.sk/podcast/48-cest/ sme okrajovo spomenuli stredoveký právny inštitút tzv. "ležania" (po česky ležení alebo ležák, po nemecky Einlager, po latinsky obstagium), ktorý bol určený dlžníkom z radov šľachty, ale niekedy aj meštianstva. Dlžník (alebo jeho ručiteľ) sa mal na vlastné náklady „usídliť“ v určenom hostinci a zostať tam, kým pohľadávku plus novovzniknuté náklady na "ležanie" ako aj ďalšie škody, ktoré vznikli omeškaním, neuhradí. Nebola to väzba v dnešnom zmysle, pobyt v hostinci bol formou zábezpeky a tlaku: keď ručiteľ po výzve veriteľa nebol ochotný nastúpiť na takýto pobyt, či už osobne alebo v zastúpení, dopúšťal sa porušenia slova a po apeláciách nasledovalo verejné zneuctenie – zvyčajne prostredníctvom hanopisov. Ak ani to nepomohlo, mohol súdnym rozsudkom "stratiť" česť, so všetkými hrozivými dôsledkami, ktoré tento rozsudok prinášal.
Prečo práve hostinec?
