Všetky epizódy podcastu nájdete na Spotify, YouTube, ako aj každej ďalšej podcastovej platforme. Celé epizódy s prehrávačom na stránkach sú dostupné pre členov.
Prvý diel nášho podcastu roku 2026 prináša veľké zmeny. Kde sa zavrie jedna cesta, otvorí sa druhá. Podcast vstupuje do tretieho roku existencie s viacerými novinkami a prekvapeniami. So sinológom Pavlom Dvořákom sa rozprávame, aký bol rok 2025 a čo nám prinesie ten súčasný. Čo nás spája a čo nás odlišuje od kultúr Ďalekého východu. Čo znamenali dlhé nechty v čínskej kultúre. Čo dávali Číňanky svojmu milému namiesto pramienka vlasov. A prečo je dobré jesť kašu zo svetelného koreňa, ktorú poznali aj naši antickí a stredovekí predkovia. Vášeň pre kaše v našom stredoveku a súčasnej Číne. Ako kaša zachránila Pavlovi manželstvo.
O nechtoch cisárovnej Cixi
V podcaste sme sa rozprávali o cisárovnej Cixi a jej dlhočizných nechtoch, ktoré sa stali symbolom úpadku dynastie Qing, poslednej čínskej dynastie a konca 2000 rokov trvajúceho feudalizmu. Cisárovná Cixi, posledná cisárovná Číny a jedna z dvoch čínskych cisárovien, bola významná, aj keď kontroverzná osobnosť dejín.
V čínskej histórii boli dve významné cisárovné. Wu Zetian, ktorá vládla počas dynastie Zhou (690 až 705) je dnes považovaná za osvietenú ženu (i keď aj ona bola kedysi vnímaná ako krutá a zvrhlá žena, taká čierna kráľovná). Wu Zetian, na rozdiel od Cixi, je dnes považovaná za jedinú regulérnu cisárovna, ktorej skutočne patril mandát nebies, čiže právomoc na vládnutie z pozície cisára. Za jej života Čína prosperovala a zvyšovala svoj politický a kultúrny vplyv. Wu Zetian taktiež zaviedla množstvo reforiem, hlavne na zlepšenie postavenia žien v spoločnosti, i keď, žiaľ, väčšina z nich zmizla krátko po jej smrti.
Cisárovná Cixi (1835 - 1908) v čínskych dejinách nemá až tak pozitívny obraz. Ona, na rozdiel od Wu Zetian, reprezentuje úpadok vládnucej dynastie a rozpad cisárstva ako takého. Krátko po jej smrti v roku 1908 sa Sunjatsenovi podarilo v roku 1911 zvrhnúť jej nasledovníka, posledného čínskeho cisára Pu Yi-ho, a založiť Čínsku republiku, čím definitívne ukončil tisíce rokov starý systém feudalizmu. Toho sa cisárovná Cixi síce nedožila, ale zažila a čiastočne aj spôsobila všetky pohromy, ktoré tomu predchádzali, počnúc Ópiovými vojnami, ktoré odštartovali čínske "storočie poníženia" - obdobie, kedy Čína takmer úplne stratila svoju samostatnosť. Neschopnosť vtedajšej Číny brániť sa mnohí pripisovali práve jej vláde, respektíve samotnému faktu, že vtedajšia vládnuca dynastia bola úplne odtrhnutá od reality krajiny, ktorá sa zmietala v chudobe a korupcii, a miesto toho pohodlne žila v sídlach plných luxusu. Veď jeden z najznámejších dekrétov cisárovnej vdovy Cixi sa dotýka toho, že zobrala peniaze určené na modernizáciu čínskej armády, a postavila si za ne mramorovú ľoď v jej Letnom paláci, ktorá služila ako jej letná reštaurácia. Táto mramorová loď je dodnes "zaparkovaná" v Letnom paláci v Pekingu.
Pripisovať jej úpadok Číny je prehnané, predsa len Čína sa začala izolovať už v 16. storočí za dynastie Ming, keď zakázala námorné plavby a námorný obchod, čím sa odstrihla od možnosti sledovať svetový vývoj a tým aj premeškala industriálnu revolúciu, počas ktorej ju západný svet po prvýkrát predbehol v pokroku. Lenže cisárovná Cixi bola symbolom tohto úpadku.
Cixi nevládla z pozície cisára, vládla ako cisárovná vdova a regentka za svojho syna. Mandát nebies jej nikdy oficiálne nepatril a nie je považovaná za právoplatného panovníka Číny. Avšak Číne vládla takmer neuveriteľných 50 rokov!
Svoj život na cisárskom dvore začala ako konkubína, ktorej sa však veľmi rýchlo podarilo predbehnúť svoje rovesníčky a stať sa pravidelnou spoločníčkou cisára. No najmä, podarilo sa jej niečo, čo sa žiadnej inej už nepodarilo. Porodiť cisárovi jeho jediného syna, dediča trónu. Tak sa dostala na vrchol hierarchie v cisárskom paláci a veľmi rýchlo začala rozhodovať v štátnych záležitostiach za svojho neskôr rýchlo chradnúceho manžela, cisára Xianfenga. Cisár Xianfeng bol známy tým, že mal radšej nevestince a verejné domy než zasadania s radcami, neskôr sa aj nakazil pohlavnou chorobou, na čo zomrel. Ešte za jeho života prevzala moc nad krajinou jeho vrchná konkubína Cixi, ktorá si ako matka dediča a po jeho smrti aj ako cisárovna vdova svojou krutosťou a odhodlanosťou upevnila silné postavenie v paláci. Možno jej pôvodnou snahou bolo vybudovať silné postavenie pre svojho syna, budúceho cisára, ale veľmi rýchlo zistila, že jej syn sa až priveľmi ponáša na svojho otca. Zábava, konkubíny a nevestince mu robili oveľa viac radosti než vládnutie. A jej moc zachutila natoľko, že sa s nikým neplánovala deliť, ani so svojím synom.
Ľudia, ktorí sa jej postavili do cesty, vždy skončili zle. Príkladom jej krutých praktík je obľúbená konkubína jej syna, cisára Tongzhi, ktorá vo svojej podhodlanosti a cieľavedomosti až nápadne pripomínala samotnú cisárovnú Cixi za mlada. Na cisárovnú vdovu však bola krátka, jej pokus zmanipulovať mladého cisára do vzbury nevyšiel, a Cixi ju nechala hodiť zaživa do najhlbšej studne v cisárskom paláci, odkiaľ ju jej syn, cisár Tongzhi, uveznený v domácom väzení, mohol počuť každý deň a noc nariekať, ako pomaly umiera.
Cixi vládla takmer 50 rokov a prežila nielen cisára, ktorému splodila syna, ale aj druhého cisára, svojho vlastného syna. Zomrela prirodzenou smrťou v roku 1908 vo veku neuveriteľných 72 rokov! O jej živote vznikla nádherná kniha, Denník čínskej cisárovnej, ktorý rozpráva jej životný príbeh, od jej cesty k moci, až k samotnej starobe, počas ktorej sa jej ríša začala úplne rozpadať pod rukami. Slávny Oscarovový film Posledný čínsky cisár, ktorý natočil Bernardo Bertolucci a ktorý rozpráva príbeh Puyiho, posledného čínskeho cisára, začína záberom na slávne ochranné púzdra dlhočizných nechtov cisárovnej Cixi.
Smrť cisárovnej z filmu Posledný čínsky cisár.
XYZ
Svetelný koreň (Dioscorea batata)
Mattioliho dielo dielo bolo mimoriadne populárne. Už v 16. storočí vyšlo aj v češtine. Pietro Andrea Mattioli Mattioli sa neobmedzil iba na preklad Dioskoridovho diela, ale doplnil ho výsledkami svojich výskumov rastlín s dovtedy neznámymi vlastnosťami. Tým pvytvoril zásadné dielo o liečivých rastlinách, ktoré sa stalo východiskom pre vedcov a lekárov na niekoľko storočí.
V dôsledku veľkej slávy a úspechu povolal cisár Ferdinand I. Mattioliho do Prahy ako osobného lekára svojho druhorodeného syna, arcivojvodu Ferdinanda. V roku 1555 sa Mattioli presťahoval do Prahy, no už nasledujúci rok bol proti svojej vôli nútený sprevádzať arcivojvodu Ferdinanda do Uhorska počas vojny proti Turkom.
V roku 1557 sa po druhý raz oženil so šľachtičnou z Gorice, Girolamou di Varmo, s ktorou mal dvoch synov: Ferdinanda (1562) a Maximiliána (1568), pričom ich mená boli zjavne zvolené na počesť panovníckeho domu. Dňa 13. júla 1562 vymenoval Ferdinand Mattioliho za dvorného radcu a šľachtica Svätej ríše rímskej. Keď Ferdinand v roku 1564 zomrel, na trón len nedávno nastúpil Maximilián II. Mattioli istý čas zostal v službách nového panovníka, no v roku 1571 sa rozhodol definitívne stiahnuť do Trenta. V januári alebo februári roku 1578 Pietro Andrea Mattioli zomrel na mor v Trente. Synovia Ferdinando a Massimiliano mu venovali veľkolepý náhrobný monument v mestskom dóme (dodnes zachovaný).
