V septembri bola na cestách iba Miriam. Navštívila Stoličný Belehrad, teda Székesfehérvár v Maďarsku, čo bolo v stredoveku korunovačné mesto uhorských kráľov a kráľovien. Za plnoprávnu a platnú sa vtedy považovala iba taká korunovácia, pri ktorej boli splnené tri podmienky: korunovácia prebehla v Stoličnom Belehrade, vykonal ju ostrihomský arcibiskup a použila sa pri nej originálna svätoštefánska koruna.
Korunovácie sa konali v Bazilike Panny Márie, ktorá sa stala aj významným kráľovským pohrebiskom. Žiaľ, osmanské vojská baziliku v 16. stor. zrovnali so zemou a na jej mieste sú dnes len symbolické náhrobky uhorských panovníkov. Zo zničených kráľovských hrobov sa ale zachovalo množstvo kostí, ktoré dnes odborníci vďaka novým vedeckým postupom a poznatkom vedia identifikovať a rekonštruovať.
V posledných rokoch sa kostrovým pozostatkom uhorských kráľov venujú vedci z univerzity v Szegedíne, kde vznikla Archeogenetická výskumná skupina spolupracujúca s Katedrou genetiky Biologického ústavu Prírodovedeckej fakulty SzTE.
Vedci disponujú aj vzorkou DNA od Jána Corvina (1473–1504), syna kráľa Mateja (1443–1490), ktorá bola nájdená v Lepoglave a jeho vnuka Krištofa (1499–1505), takže už sú len niekoľko krokov od toho, aby mohli identifikovať aj pozostatky kráľa Mateja. Všetko nasvedčuje tomu, že lebku a kostru kráľa Mateja už majú od tohto roku k dispozícii, musia to ešte potvrdiť genetické výskumy. Výnimočnosť tohto archeologického objavu (hrob I/10) spočíva v tom, že vek zosnulého podľa stavu jeho kostry a lebky sa zhoduje s vekom Mateja Korvína v čase smrti (47 rokov). Lebka Jána Korvína, už geneticky identifikovaná, vykazuje takú mieru podobnosti s lebkou z hrobu I/10, že všetko nasvedčuje veľmi blízkemu príbuzenstvu.
O objave informovala vo videu zverejnenom na YouTube vedúca výskumu dr. Emese Gábor. Pozrieť si ho môžete tu (treba si nastaviť slovenské titulky, ak nevládnete maďarským jazykom)
Z hľadiska našich dejín je Székesfehérvár významný aj tým, že sa tam našiel náhrobok "pána celého Považia", sedmohradského vojvodu Stibora zo Stiboríc, pána na Beckove. Objav a osudy jeho náhrobku sú námetom na historickú detektívku a určite vám na túto tému pripravíme článok.
Miriam aj Daniele vyšli štúdie v kolektívnom diele venovanom dejinám Bratislavskej kapituly a Dómu sv. Martina pod názvom Kapitulská. Od minulosti po budúcnosť, ktoré zostavil dr. Peter Slepčan, kňaz a správca farnosti Dómu sv. Martina. Daniela písala o stratenej kaplnke českej kráľovnej Žofie, ktorá je v Dóme pochovaná a Miriam o donáciách pre Dóm sv. Martina na konci stredoveku.
Obidve Archivárky spoločne poskytli rozhovor pre Staromestské noviny, nájdete ho v blízkom čase v online archíve tohto dvojmesačníka. Určite Vám v ďalšom newsletteri dáme avízo.
Podcasty
V septembri sme pre Vás pripravili dva podcasty: jeden foodblogerský 😄 Ktoré zo stredovekých jedál by dnes trónili na instagrame? Lokálne potraviny, spoločné stolovanie, zážitkové jedenie - čo ešte máme so stredovekými ľuďmi spoločné? Z akých surovín varili vtedajší majstri kuchári a čo by sme si z ich kuchyne asi nedali. Ako vyzerala torta vhodná pre Uhrov, prečo treba jesť špaldu a kde piekli najlepší chlieb v Európe.
Archivárky na cestách
a druhý na vážnu tému. Rozprávali sme sa o dejinách najobávanejšej choroby: rakoviny s historičkou Žofiou Lysou, ktorá prepojila osobný príbeh s profesionálnym výskumom. Aká bola diagnostika a liečba rakoviny v staroveku a stredoveku? Zomrel cisár Žigmund na rakovinu? Ako vyzerala vtedajšia mastektómia a iné operácie nádorov? O stredovekej chirurgii a prečo bola práca chirurgov dlho zaznávaná. Aké boli najuznávanejšie chirurgické postupy, na aké operácie si trúfli stredovekí chirurgovia a aká bola šanca, že zákrok pacient prežije.
Archivárky na cestách
Podpulťáky
Do mailových schránok našim podporovateľom pristáli dva články. Najskôr sme sa venovali ďalším príbeho pána Tamburuniho, tentoraz na tému porušenia celibátu. Išlo nielen o farárov, rehoľníkov, biskupov, ale aj obyvateľky kláštorov viazané večnými sľubmi. Pozrieme sa nielen na prípady, ktoré sprístupnil Filippo Tamburini vo svojej knihe Svätci a hriešnici, ale aj na konkrétne prípady z Uhorského kráľovstva zaznamenané v registroch žiadostí Apoštolskej penitenciárie.
Archivárky na cestách
Druhý článok bol venovaný symbolike čísla 7. Mystika čísel fascinovala ľudí odpradávna, verilo sa, že čísla nemajú len kvantitatívny význam, ale že sú tajuplne spojené s prírodnými javmi. Číslo 7 malo pritom výnimočné postavenie - jedno z vysvetlení spočíva v tom, že starodávne národy si uvedomovali vplyv mesiaca, ktorého štyri fázy trvajú vždy sedem dní. Napr. antickí lekári boli presvedčení, že niektoré ochorenia trvajú 7 dní alebo ich násobok (možno ste aj dnes počuli názor, že nádcha trvá 7 dní :-), pythagorejci označovali sedmičku za číslo krízy a všetky dni deliteľné 7 za kritické (tiež sa dodnes vraví, že 7 rok v manželstve je kritický :-).
Archivárky na cestách
Knižný tip Archivárok
Tentoraz tro bude knižná novinka, o ktorej sme hovorili vyššie
Post Scriptum
A novinka, ktorá pribudla v našej knižnici a určite ju využijeme v ďalších podcastoch: Magické rastliny vo folklóre, mystike a tradičnom liečiteľstve
Príroda
